Rím/Miláno
26. októbra (TASR) - Pochod stúpencov diktátora Benita Mussoliniho na
Rím bol štátnym prevratom, po ktorom sa tento fašistický vodca dostal v
Taliansku k moci. Od kráľa Viktora Emanuela III. si vynútil vymenovanie
za predsedu vlády.
Od začiatku pochodu na Rím uplynie vo štvrtok 27. októbra 100 rokov.
Bývalý učiteľ Benito Mussolini, ktorý sa už v mladosti stal jedným z
predákov talianskych socialistov a neskôr pôsobil ako šéfredaktor
socialistických novín Avanti (Vpred), založil po svojom rozchode so
socialistami 25. marca 1919 organizáciu Fasci di Combattimento (Bojové
zväzky). Z nej vznikla v novembri 1921 strana Partito Nazionale Fascista
(Národná fašistická strana). V tom istom roku sa dostala aj do
parlamentu a postupne sa stala prvou masovou občianskou stranou v
Taliansku, zjednocujúcou tak protisocialistické, ako aj
protikapitalistické postoje.
Benito Mussolini stelesňoval v očiach mnohých obyvateľov Apeninského
polostrova vodcu, ktorý môže skoncovať s permanentnou politickou
nestabilitou a zlou hospodárskou situáciou. V jednom z posledných
prejavov pred pochodom na Rím, 24. októbra 1922 na zhromaždení v
Neapole, kde sa zišlo okolo 60.000 ľudí, vyhlásil: "Náš program je jasný – chceme vládnuť!"
Aj Mussoliniho plán bol jasný – k moci sa chcel dostať demonštráciou
sily, a preto vyhlásil pochod svojich prívržencov na Rím. Tisíce mužov v
čiernych košeliach sa vydali 27. októbra 1922 na pochod. K bránam Ríma
dorazili na nasledujúci deň vo večerných hodinách. Ich počet sa však
rôzni a pohybuje sa od 10.000 do 100.000. S určitosťou sa však vie, že
samotný vodca medzi nimi nebol – odišiel do Milána, kde čakal, ako sa
jeho pokus o štátny prevrat skončí.
Historici sa domnievajú, že s davom nie príliš dobre vyzbrojených
Mussoliniho stúpencov by si dobre vyzbrojená armáda, ktorá chránila Rím,
poradila. Taliansky kráľ Viktor Emanuel III., obávajúc sa
krviprelievania, však odmietol vyhlásiť výnimočný stav. Zostavením vlády
poveril najskôr niekdajšieho premiéra Antonia Salandra, ktorý ponuku
odmietol. Ako sa neskôr ukázalo, bol dohodnutý s Mussolinim, ktorý
podobný vývoj predpokladal.
V patovej situácii taliansky kráľ napokon ustúpil a vytvorením nového
vládneho kabinetu poveril 39-ročného Benita Mussoliniho. Ten sa stal
oficiálne premiérom 31. októbra 1922 ako najmladší predseda vlády v
talianskych dejinách. Il Duce (vodca), ako sa nechal Mussolini nazývať,
postupne zrušil politické strany, zlikvidoval opozíciu a zaviedol
cenzúru. Keď sa dostal v Nemecku v roku 1933 k moci Adolf Hitler, v
Taliansku už viac ako desať rokov vládol pevnou rukou Mussolini.
Diktátora Benita Mussoliniho, oblečeného v nemeckej uniforme, zadržali
talianski partizáni aj s jeho milenkou Clarou Petacci vo vojenskej
kolóne wehrmachtu pri pokuse utiecť do Švajčiarska. Na brehu jazera Como
ich zastrelili 28. apríla 1945 a ich telá zavesili dolu hlavou na
výstrahu na námestí v Miláne.
0